pîminzsalba f. ōn-St., im T, OT: ‚Kräu-
tersalbe, Balsam; aroma‘. Determinativkomp.
aus pîminza (s. pîmenta) und salba (s. d.). –
Ahd. Wb. 7, 307; Splett, Ahd. Wb. 1, 709. 788;
Köbler, Wb. d. ahd. Spr. 862; Schützeichel⁷ 251.
MK